Výživa batoliat, teda deti po prvom roku života, je pestrejšia ako v predchádzajúcom období. Po prvom roku života deti postupne strácajú svoj relatívne "tučnejší výraz", typický pre dojča koncom prvého roku života. Stávajú sa štíhlejšími.  V tomto období sa zvýrazňuje individuálna potreba príjmu potravy, ktorá je dané dedičnosťou, aktivitou ale aj inými faktormi.  Aktivita práve v druhom roku života je najvýraznejší faktor, ktorý vplýva na spotrebu dieťaťa.

• Všeobecne o výžive batoliat
• Ktoré potraviny má mať dieťa v jedálničku
• Časový harmonogram stravovania batoliat
• Návod na denné stravovanie batoliat
• Pitný režim u batoliat

Všeobecne o výžive batoliat

Rast dieťaťa v tomto veku  je ešte stále dynamický a detský organizmus ma vysoké nároky na potreby, ktoré z tohto rastu vyplývajú. Pomalší rast dieťaťa oproti prvému roku života nemá za následok  takmer žiadne zníženie spotreby. Dieťa v  druhom roku života zvyšuje svoju hmotnosť v priemere o 3kg, v treťom roku života približne o 1,5-2kg.  

V správnej výžive sú primerane zastúpené všetky zložky (cukry, tuky, bielkoviny, minerály, vitamíny, vláknina), ktoré  im zaručuje rast organizmu a primeraný vývin všetkých orgánov. Nesprávna výživa môže spôsobiť dlhotrvajúce škody. Nesprávne upravené resp. nedostatočne hygienicky zabezpečené potraviny môžu zasa spôsobiť ochorenie tráviaceho traktu.  Nesprávny prístup k stravovaniu môže spôsobiť odmietanie stravy  a viesť k vývoju neprávnych stravovacích návykov, ktoré s nedostatkom alebo nadbytkom živín vedie buď k strate hmotnosti alebo k obezite.

V treťom roku života dosiahne dieťa pri dobrej výchove značný stupeň samostatnosti. Môže už sedieť pri stole, učí sa jesť samostatne s pomocou a pod vedením matky, alebo inej blízkej osoby. V tomto období sa už ukončuje ďalší dôležitý stupeň vývoja (vyzrievanie nervového a imunitného systému), v ktorom je správne zastúpenie stavebných a ochranných zložiek v strave dieťaťa mimoriadne dôležité. Aj naďalej  dieťa potrebuje zdravú výživu. V zásade  ju zabezpečuje strava pestrého zloženia s dostatkom netučného mäsa, rýb, hrubozrnného chleba, zeleniny, ovocia. Treba sa v nej vyhýbať koreneným jedlám, presáľaniu a sladkostiam, ktoré sú v súčasnosti veľmi rozšírené. Ich nadmerná konzumácia patrí medzi najčastejšie chyby vo výžive detí.

K nevhodným jedlám patria aj údeniny, čipsy, chrumky, solené oriešky,  popkorn, hranolky,  slané pečivo.

V zimných mesiacoch, v období zvýšeného výskytu vírusových infekcií, je možné deťom podávať vitamín C. Jeho zdrojom v potrave je len surová zelenina a ovocie.

Stravovanie deti podľa zásad vegetariánstva

Pre malé deti je vegetariánska strava nevhodná. Pre správny vývoj deti potrebujú, aby aspoň 40% bielkovín, ktoré skonzumujú, bolo živočíšneho pôvodu, optimálne množstvo je dokonca 50 – 70%. Živočíšne bielkoviny naše telo dokáže oveľa lepšie využiť, rovnako aj minerálne látky. Esenciálne aminokyseliny (tie ktoré si organizmus nevie sám vyrobiť) sa nachádzajú iba v živočíšnych bielkovinách.  Navyše niektoré vitamíny sú iba v potravinách živočíšneho pôvodu! Viac v článku Vegatariánstvo v detskom veku

späť na začiatok

Ktoré potraviny má mať dieťa v jedálničku

Pečivo a obilniny        

• predstavujú dobrý zdroj energie a ľahko využiteľných sacharidov        
• sú vhodné na raňajky alebo na desiatu, ale môžu byť súčasťou večerí a obedov       
• medzi sacharidové zdroje patria aj zemiaky       
• počet dávok je 2 – 3 porcie za deň
• nedostatok  sacharidov môže viesť k únave a zníženej pozornosti
• 
  

Mlieko a mliečne výrobky   

• u tejto vekovej skupiny je naďalej podstatný príjem mlieka, ktorý by mal byť 500ml za deň
• mlieko je významným zdrojom vápnika, ktorý je potrebný pre zdravý rast a vývoj kostí a zubov         
• ak  dieťa odmieta mlieko, zaradíme do jedálneho lístka ostatné mliečne výrobky       
• v strave malých detí by mliečne výrobky mali tvoriť podstatnú časť jedálneho lístka, mali by ich jesť niekoľkokrát denne.        
• počet porcii 3-4 za deň, jedna porcia predstavuje ½ hrnčeka mlieka, jogurtu alebo 20 gramov syra       
• pre deti v tejto vekovej skupine nie sú vhodné nízkotučné výrobky, tuk je potrebný pre rast, energiu ale aj pre činnosť mozgu       
• ak  je dieťa  veľmi pohyblivé a  nemá nadváhu môžeme 1-2 x  týždenne zaradiť do jedálnička aj smotanový jogurt, či syr       
• nie je vhodné zvyšovať energetickú hodnotu mlieka pridaním vaječného žĺtka, kakaa a podobných doplnkov  

Nedostatok mlieka má za následok:      

• nedostatočný rast
• zlý vývoj kostí a zubov
• zníženú imunitu
• 
  

Mäso  

• je cenným zdrojom plnohodnotných bielkovín, vitamínov a minerálnych látok, ktoré sú pre detský organizmus dôležité       
• obsahuje  esenciálne aminokyseliny, sú to  látky, ktoré telo potrebuje pre správne fungovanie, rast, obnovu tkanív a organizmus si ich sám nevie vytvoriť       
• je  zdrojom niektorých minerálnych látok napr. železa, fosforu, zinku, horčíka, je zdrojom vitamínov  skupiny B, A a D       
• ryby by mali byť v jedálničku prítomné 1-2 týždenne       
• názory na podávanie vnútornosti sa líšia, obsahujú viac tukov, hlavne cholesterol , neodporúča  sa podávať vnútornosti viac ako 1-2 krát za mesiac, uprednostniť sa majú vnútornosti mladých, krátko žijúcich zvierat 

Vhodné mäsá: hydinové,  hovädzie, teľacie, ryby 

Pozor: Ryby by sa mali podávať až  v druhom roku života, opatrnosť si vyžadujú deti s rôznym druhom alergie!!!

Jedna porcia = 60g mäsa  (1x týždenne ju možno nahradiť 1 vareným vajcom alebo 5 lyžicami varených strukovín) 

 Nevhodné mäsové výrobky:  údeniny, párky, paštéty

Tuky

• deti potrebujú tuky ako zdroj energie, vitamínov a ďalších látok potrebných pre vývoj a rast tela        
• vitamíny A, D, E, K sú rozpustné len v tukoch, teda do organizmu sa môžu dostať len v prítomnosti tukov      
• tuky zabezpečujú normálne fungovanie a tvorbu niektorých hormónov, mechanickú ochranu vnútorných orgánov, tepelnú rovnováhu tela atď.        
• nemali by sme teda deťom príjem tuku nijako zásadne obmedzovať, 30-40% energie by mali deti získať práve z tukov         
• nedostatok tukov sa môže prejaviť nedostatkom vitamínov rozpustných v tukoch, horší rast z nedostatku energie, poruchu tvorby niektorých hormónov

Pozor: Tuky sú aj v mäse, syroch, mlieku, sú to o tzv. skryté tuky, ktoré musíme do  denného príjmu rátať.

Vhodné tuky: rastlinný olej (repkový, olivový), rastlinné tuky  

Vajcia 

Názory odborníkov na vajcia sa menia, nie je potrebné ich až tak striktne v tomto období  obmedziť. Obsahujú vitamíny (A, B) a minerálne látky (železo, vápnik, fosfor). Deti by mali zjesť najviac 3-4 vajec  za týždeň, nie priamo ale  použité pri príprave stravy, v tzv. rozptýlenej forme. 

Zelenina   

• je zdrojom vitamínov, minerálnych látok, vlákniny          
• má nízku energetickú hodnotu        
• mala by sa konzumovať v niekoľkých porciách denne, najlepšie čerstvá        
• u menších detí môže byť aj tepelne spracovaná (dusená, varená či restovaná)       
• pridanie kvalitného olivového oleja umožňuje vstrebávanie vitamínov rozpustných v tukoch

• 
  

Strukoviny (hrach, fazuľa, šošovica, cícer)        

• sú zdrojom kvalitných rastlinných bielkovín, vitamínov, minerálnych látok a vlákniny        
• mali by sa podávať 2x týždenne       
• pre veľký obsah bielkovín nimi môžeme občas nahradiť mäso

Pozor!!! Malé deti môžu mať problém so strávením veľkého množstva vlákniny  obsiahnutých v strukovinách. Pre tieto deti zvolíme radšej strukoviny vo forme nátierky alebo polievky, namiesto kaše (hrachová, šošovicová). 

Ovocie    

• obsahuje vitamíny, minerály, vodu, sacharidy       
• pre deti je chutnejšie a ľahšie stráviteľné       
• obsahuje viac sacharidov ako zelenina a dodá organizmu viac energie       
• deti by ho mali dostávať niekoľkokrát denne       
• čerstvé ovocie obsahuje viac vitamínov ako skladované      
• sušené ovocie je vhodné namiesto slaných maškŕt

Pozor: ovocné džemy, marmelády obsahujú veľké množstvo cukru, sú  menej vhodné pre túto vekovú skupinu.

Orechy a pochutiny

• orechy sú zdrojom tzv. ,,dobrých´´ tukov - sú to nenasýtené mastné kyselíny, potrebné pre srdce a cievy     

• deťom podávať len v rozptýlenej forme pre nebezpečenstvo vdýchnutia     

• huby nie sú vhodné pre deti do 10 roku života

Pozor: Orechy sú silným alergénom 

Cukor, sladkosti

• cukor potrebný pre rast získa dieťa zo spomínaných potravní pečivo, zelenina, ovocie, ďalší cukor dieťa nepotrebuje
• nadmerné množstvo cukru vedie k vzniku zubných kazov, k zvyšovaniu telesnej hmotnosti a hladiny krvných tukov
• hnedý cukor nie je pre deti vhodnejší ako biely ( je nerafinovaný, môže obsahovať choroboplodné zárodky), rovnako nie je výhodou sladiť hroznovým cukrom  alebo rôznymi umelými sladidlami
• prílišné množstvo cukrov vyvoláva nechutenstvo a  úbytok na hmotnosti, alebo obezitu
• deti v tomto veku by nemali dostávať žiadne cukríky ani čokoládu       
• med  obsahuje 80-90% cukru a je významný alergén
• do 3 rokov života cukor ani sladkosti  by sa deťom nemali podávať

• 
  

Soľ a slané pochutiny, koreniny

Sodík a chlór obsiahnuté v soli sú pre náš organizmus potrebné.     

• sodík zabraňuje stratám vody z tela a udržiava v pozore našu nervovo svalovú dráždivosť      
• chlór je súčasťou žalúdočnej šťavy a udržiava rovnováhu medzi kyslým a zásaditým prostredím v našom tele      
• jedlo nekoreníme, zvlášť sa vyhýbame cudzokrajným koreninám

Pozor! Nadmerné množstvo soli v strave totiž vedie k zvyšovaniu krvného tlaku, zadržovaniu vody v tele a k ťažkostiam s ľadvinami. Deti by nemali dostať viac soli ako 3g na deň, s pribúdajúcim vekom sa môže množstvo soli  zvýšiť na 5g, čo je maximálna hranica  aj pre dospelých.

späť na začiatok

Časový harmonogram stravovania

• 7.00  -  raňajky
• 9.30  -  desiata
• 12.30 - obed
• 15.30 - olovrant
• 18.00 - večera

späť na začiatok

Návod na denné stravovanie

• Raňajky – Ráno a večer 250ml mlieka, ktoré ponúkneme ako prvé, aby sme zabezpečili dennú potrebnú dávku. Potom môžeme pridať chlebík alebo pečivo s  rastlinným tukom, plátok syra alebo kvalitnej šunky a kúsok zeleniny. Raňajky by mali tvoriť 20-30% celkového energetického príjmu.
• Desiata- Desiata je tvorená ovocím, môžme pridať rožok, avšak ak dieťa potom odmieta obed, podávame len ovocie. Desiata má tvoriť 15 % z celkového denného príjmu energie.
• Obed - je tvorený nemliečnou stravou – zelenina, mäso, vajce, zemiaky, ryža , cestovina. Na začiatku je výhodnejšia kašovitá polievka, ktorá zaručuje dostatočný príjem  uvedených živín v čase, keď ešte niektoré deti majú problémy s hryzením. Ako náhle tento problém nie je, je potrebné zvykať dieťa na dvojchodový obed. Obed by sa mal tvoriť približne 30 - 35% denného energetického príjmu.
• Olovrant- Môže byť mliečny vo forme kaše, pudingu, tvaroh, syr napr. vyšľahaný tvaroh so zaváraninou. Olovrant by mal tvoriť10 % denného energetického príjmu.
• Večera-250ml mlieka, chlebík, zemiaková kaša, mliečna ryža. Vždy ponúknuť ako prvé mlieko, aby bola zabezpečená denná potreba. Večera by mala pokryť 15-20% denného energetického príjmu

späť na začiatok

PITNÝ  REŽIM

Deti by mali piť podľa chutí, avšak kontinuálne pitie hlavne sladeného čaju alebo iných sladených nápojov nie je správne. Dieťa je zasýtené a odmieta jesť. Piť ma dieťa pravidelne pri jedle, alebo medzi, ale  je vhodné vyhýbať sa pitiu tesne pred dávkou jedla.

Potreba tekutnín v tomto veku: 80-120ml/kg/deň

Vhodné nápoje:

• ovocné alebo bylinkové čaje
• minerálne vody neperlivé v obmedzenom množstve pre obsah minerálov, ktoré vo väčšom množstve zaťažujú obličky
• ovocné džúsy - v obmedzenom množstve, 100% džúsy riedime v pomere 1:1 s čistou vodou

Nevhodné nápoje:

• ochutené mierálky,silný čaj, káva, chinínové nápoje, alkoholické nápoje,  
• energetické nápoje sladené nápoje sú zdrojom energie a sacharidov, prudko zvyšujú hladinu krvného cukru a navyše nedokážu dostatočne uhasiť smäd

Viac informácií  pitnom režime nájdete v samostatnom článku pod názvom Pitný režím.

späť na začiatok