1. Skip to Menu
  2. Skip to Content
  3. Skip to Footer

Mononukleóza

Infekčná mononukleóza je vírusové ochorenie pranášajúce sa úzkym kontaktom, prejavujúce sa buď ako banálne vírusové ochorenie, alebo aj ako  ochorenie so závažnými  komplikáciami, ktoré môžu ohroziť život pacienta.

Príčiny infekčnej mononukleózy

Ochorenie je v 80% spôsobené vírusom Epstein-Barrovej.  Pri infekčnej mononukleóze ide vždy o prvú infekciu spôsobenú  týmto vírusom. To znamená, že infekčnú mononukleózu prekoná človek iba raz. Vírus ale zostáva v tele v kľudovej forme a pri záťaži, ako je napr. stres, tehotenstvo, vážne ochorenie sa môže aktivizovať, ale už sa neprejaví ako ochorenie. Aktivita vírusu sa prejaví tým, že sa vylučuje slinami a močom, ale bez príznakov ochorenia. Práve títo ľudia sú nosičmi vírusu.

späť na začiatok 


Výskyt infekčnej mononukleózy

Ochorenie sa môže vyskytnúť v každom veku. Najvyšší výskyt je u dospievajúcich a mladých dospelých medzi vekom 15. - 25. rokom života. U ľudí nad 40  rokov je výskyt vzácny.

späť na začiatok 


Zdroj nákazy a prenos vírusu infekčnej mononukleózy

Zdrojom nákazy je:

  • chorý človek
  • nosič vírusu 

Prenos je možný úzkym kontaktom,  preto aj v anglickej literatúre sa toto ochorenie uvádza pod názvom  ,,kissing disease“, čiže choroba z bozkávania.  Prenos je možný veľmi úzkym kontaktom, spomínaným bozkávaním,  spoločným jedlom, krvou, sexuálnym stykom.

Prenos kontaktom na väčšiu vzdialenosť nie je možný, pretože nákazlivosť je nízka. Nie každý človek, ktorý má vírus musí ochorieť. Existujú aj bezpríznakové formy. Väčšina ľudí nevie, že je nosičom tohto vírusu.

Deti sa začínajú osídľovať týmto vírusom už od dvoch rokov života. Až 50%  päť ročných detí  a až 90 -95 % dospelých je nositeľom vírusu

späť na začiatok


Inkubačná doba ochorenia

Inkubačná doba je 30-50 dní, ale nevylučuje sa aj kratšia.

späť na začiatok


Príznaky infekčnej mononukleózy

K hlavným príznakom patrí:

  • horúčka
  • angína (pseudomembranózna, povlaková – mandle sú potiahnuté bielymi povlakmi)
  • zväčšené lymfatické uzliny
  • zväčšená pečeň a slezina

K menej  častými príznakom  patrí :

  • bodkovité krvácanie na podnebí (Holzelovo znamenie)
  • opuch viečok (Bassov príznak)
  • vzácne sa môže objaviť aj koprivka  

Nie všetky príznaky musia byť vždy prítomné.

Niektorí ľudia majú tak mierne príznaky, že to ani nepokladajú za ochorenie a nepotrebujú žiadnu liečbu, alebo sa u nich prejaví ochorenie ako bežné vírusové ochorenie.

späť na začiatok


Priebeh infekčnej mononukleózy

  • Ochorenie začína náhle, niekedy sú prvé príznaky bolesti hlavy, brucha, bolesti v krku, bolesť svalov, nechutenstvo, žaludočná nevoľnosť, únava, potenie. Príznaky   môže trvať aj 1-2 týždne.
  • Teplota je zvyčajne vysoká, od 38°C do 40°C, môže trvať dlho aj 10-14 dní.
  • Mandle sú presiaknuté, veľké s povlakmi, ale angína nemusí byť vždy prítomná.
  • Zväčšenie krčných  lymfatických uzlín je prítomné u 90% detí.
  • Asi 30 % chorých detí ma zväčšenú pečeň a polovica chorých aj zväčšenú slezinu. 

Deti rozprávajú nosom a často majú zápach z úst. Niekedy sú mandle tak veľké, že majú problém s dýchaním.

späť na začiatok


Komplikácie pri infekčnej mononukleóze

  • Krvné komplikácie - pokles červených krviniek a krvných doštičiek
  • Neurologické komplikácie - dráždenie mozgových blán, zápal mozgu, zápal mozgových blán. Niekedy môže ochorenie začínať náhle s bezvedomím a kŕčmi.
  • Roztrhnutie sleziny. Je obávanou komplikáciou. Dochádza k nej zvyčajne v 2.- 3. týždni ochorenia, prejavuje sa bolesťami brucha, príznakmi náhleho krvácania. 
  • Vzácne sa vyskytuje zápal srdcového svalu, zápal obličiek, pľúc, poškodenie svalov.

U HIV pozitívnych môže mať infekcia ťažký priebeh.

späť na začiatok


Diagnostika infekčnej mononukleózy

Ak je podozrenie na infekčnú mononukleózu, diagnózu je potrebné potvrdiť vyšetreniami.

Vzhľadom na to, že príznaky môžu byť podobné chrípke, hlavne ak chýba angína, ochorenie sa nemusí spoznať.

Ktoré vyšetrenia potvrdia infekčnú mononukleózu

  • Krvný obraz.  V krvnom obraze je 2. až 3. týždeň zvýšený počet bielych krviniek, niekedy je ľahko znížený počet krvných doštičiek.
  • Pečeňové testy. Až u 80-90% pacientov sú zvýšené pečeňové testy, zvyčajne na dvoj až trojnásobok, ale aj hodnoty 10 krát vyššie nie sú zriedkavé.
  • Serológické vyšetrenie. Ide o dôkaz protilátok v krvi. Deti do 5 rokov nedokážu tvoriť dostatočné množstvo protilátok, preto vyšetrenie aj pri jasnom ochorení môže byť negatívne. Po prekonanej infekcii protilátky pretrvávajú celý život.

späť na začiatok


Liečba infekčnej mononukleózy

  • Špeciálny liek na mononoukleózu neexistuje.
  • Potrebná je diéta ako pri pečeňových ochoreniach (znížené množstvo tukov, nesmú sa vysmážané jedlá, alkohol).
  • Podávajú sa lieky podporujúce funkciu pečene (hepatoprotektiva).
  • Pri teplote je možné podávať paralen alebo ibuprofen.
  • Dôležitý je príjem tekutín, rovnako potravy, aj keď je prítomné nechutenstvo.
  • Kľudový režim, prvé dní na lôžku, neskôr je potrebné vylúčiť akúkoľvek športovú aktivitu.

<späť na začiato>


Diéta pri infekčnej mononukleóze

  • Obmedziť tuky, hlavne tepelne spracované. Jedlá nevysmážať. Najvhodnejším tukom je malé množstvo olivového oleja, poprípade masla, ktoré pridávame do hotového jedla, už nevaríme, nedusíme. Absolútne nevhodné sú údeniny, tučné mäsá, koreniny, alkohol, čokoláda.
  • Zeleninu v akútnom štádiu nepodávame, rovnako ovocie. Neskôr podávame v tepelne upravené, pri dobrej tolerancii môžeme skúsiť podávať aj v čerstvej forme. Začíname v malých dávkach. Dávky zvyšujeme podľa tolerancie.
  • Na začiatku ochorenia podávame hlavne sacharidy (cukry), ktoré v tomto období zabezpečujú prísun energie. Pripravujeme jedlá z múky, ryže, zemiakov.
  • Postupne pridávame bielkoviny, bez tukov. To znamená nízkotučný jogurt, nízkotučný tvaroh, chudé mäso, najlepšie hydina bez kože. Jedlá pripravujeme varením alebo dusením na minimálnom množstve tuku.
  • Beztukovú alebo nízkotukovú diétu dodržiavame pokiaľ nie sú výsledky pečeňových testov v norme. Uvoľnňovanie diéty je  vhodné po pol roku od začiatku ochorenia.

<späť na začiatok>


Čo sa nesmie pri infekčnej monoukleóze 

Neodporúča sa podávať anitibotiká penicilínovej rady - ampicilín, pre možnú kožnú reakciu, ktorá sa vyskytuje u 90- 100% takto liečených pacientov. Nemusí vždy ísť o alergiu. Ak chceme liečiť dieťa v budúcnosti ampicilínom, potom je potrebné odobrať protilátky proti ampicilínu.

späť na začiatok


Dôležité postupy pri infekčnej mononukleóze

  • Hospitalizácia nie je nutná, pokiaľ nie sú prítomné komplikácie.
  • Prekonanie infekčnej mononukleózy znamená často zásah do imunitného systému organizmu. Je potrebné sa vyhýbať v období rekonvalescencie styku s infekciou (hlavne v chrípkovom období nenavštevovať preplnené priestory ako kiná, obchodné centra, zamedziť styk s chorými ľuďmi).
  • Deti je nutné pol roka sledovať, hlavne pečeňové testy.
  • Pečeňovú diétu začíname pomaly uvoľňovať až po úplnej úprave  pečeňových testov.
  • Deti, pokiaľ majú zvýšené pečeňové testy, by mali byť oslobodené od telesnej výchovy v škole, v každom prípade aspoň mesiac aj pri dobrých pečeňových testoch. Pri zvýšených pečeňových testoch ešte mesiac po ich normalizácii.
  • Je potrebné sa v období rekonvalescencii vyhýbať hlavne kontaktným športom a úrazom, pre možnosť ohrozenia sleziny a jej roztrhnutia.
  • V prípade chorého člena rodiny dodržiavať správne  hygienické zásady (vlastné pitie, vlastný príbor), ako prevencia šíreniu sa vírusu.

späť na začiatok